Prvý let

Autor: Jakub Uher | 19.8.2011 o 12:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  112x

Pri cige v práci, sme pozorovali ako sa šialenci premávajú vzduchom, zavesení na krídlach paraglajdu. V tom Miro zahlásil: „Dnes je dobré počasie, dobrý vietor, mohol by som zbehnúť polietať aj ja." Otvoril som oči do široka a pozeral na neho s veľkým prekvapením a nemým úžasom. „Ty máš padák ? vieš lietať ? si robíš srandu ?"

To boli otázky ktoré som mu hneď v zapätí po tomto neočakávanom zistení položil. Keď bol mladší, venoval paraglajdingu, vlastnil trochu starší padák ale dva tri krát do roka ho chodil prevetrať na belasú oblohu. Ja som celý život túžil vidieť svet z hora bez podlahy pod nohami, zažiť vtáčí pohľad.

Požiadal som ho či by ma nenaučil aspoň základy, že by som to chcel vyskúšať. Vysvetľoval mi že na to ak sa chceš dostať oficiálne do vzduchu musíš absolvovať kurz, získať preukaz a podobne. Ja som nepotreboval letieť na druhý koniec sveta mne stačilo pár minút vo vzduchu. Nakoniec som ho ukecal, čo netrvalo dlho. Hneď v ten deň po práci sme sa vybrali k nemu domov, kde sme zbalili padák, foťák a vodu. Do pol hodiny sme boli na menšom kopci, z ktorého sa aj Mirec kedysi učil prvý krát vzlietnuť. Postupne sme rozbalili padák. Logicky Miro šiel ako prvý, aby mi ukázal základy, techniky a potrebne veci pre vzlietnutie. Po krásnom rozbehu lízol končeky stromov, ktoré boli na vrchole kopca, následne poletoval nad lúkou plnou púpav. Po tom ako pristal a vytiahol padák naspäť na vrchol kopca, som bol na rade ja.

Prvý krát v živote idem robiť niečo čo mi vždy zakazovali, rodičia, kamaráti, či priateľka. Mirko ešte raz zopakoval techniku vzlietania a s odhodlaním a bez strachu som bežal dolu kopcom s nádejou, že vzlietnem. Na prvý krát sa to nepodarilo, ani na druhy, a aj keď sa hovorí do tretice všetko dobre tak ani na tretí pokus nebol úspešný. Až štvrtky rozbeh bol úspešný, ako som utekal dolu svahom oprel sa silnejší vietor a mňa vynieslo do vzduchu. Zmocnil sa ma pocit nesmiernej radosti a šťastia., srdce bilo ako šialene, namiesto krvi mi v žilách prúdil čistý adrenalín. Nádherný pocit, cítiť pod nohami slobodu, žiadnym spôsobom nebyť spojený so zemou. Proste niečo neopísateľné.

Najzaujímavejšie sa začalo diať v okamihu keď som začal klesať ku zemi. Cela naša teoretická príprava sa týkala vzlietnutia, nepadlo ani slovo o pristávaní. Pristátie ma nezaujímalo, jediné čo som potreboval vedieť, ako vzlietnuť. A Miro nebol moc dobrý učiteľ, keď zabudol na túto problematiku veci. Nevedel som čo robiť, tak som sa nechal pomaly priťahovať zemskou príťažlivosťou a ..... pád. Pobozkal som krtinec. Obité nohy, kolená, nezrátateľný počet modrín na celom tele, narazené zápästie, malá tržná rana, ale inač v pohode. Pre tento deň to stačilo, zhodli sme sa pomaly zbalili krídlo a pobrali sa do krčmičky na pivo. Pri pive mi Mirko vysvetlil techniku pristavania, a všetky potrebné informácie. Prezradil svoje skúsenosti, tipy a rady.  Vzdušné krídlo ma čo raz viacej pohĺcalo do svojich tajov. Dnes som už prihlásený na kurz lietania, potom už len nejaké to krídlo zohnať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?